Najplodnejšou periódou na mimovoľnú mozgovú aktivitu od spomienok cez nápady až po filozpficko-evolučné teórie - je skúškové obdobie... Netvrďte mi, že vy to tak nemáte! Že sa tisíckrát za deň nepristihnete ako zasnene čumíte na stenu s uspávajúcim sa notebookom na kolenách. Že si spomeniete aj na spolužiakov zo škôlky, s ktorými by určite bolo viac než milé obnoviť kontakt. Že máte celkom presnú predstavu o skvelých veľkých dielach pre svet a v ceste k ich realizácii vám bráni len pár úspešných pokecov s profesormi.
Najhoršie je, keď vám do toho vlezie ešte nejaká ďalšia emočná zápletka, ako že sa práve zamilovávate, v rodine niečo škrípe (pretože v každej rodine niečo trošku škrípe - ale vy máte možnosť a schopnosť láskou vybojovať naspäť kúsok pohody, a to tiež vyžaduje svoj priestor), kamaráti sa trápia a vy ako dobrí kamaráti sa trápite s nimi, malí afričania hladujú, a podobne... To je potom koncentrácia úplne v háji a spriadané filozofie o živote o to principiálnejšie. Už sa v tom trošku vidíte, nie? ;-)
Tož mi tak v 20-minútovom okne medzi štyridsiatymštvrtým a štyridsiatympiatym slajdom napadlo: Charakter človeka sa ukazuje v akýchsi cibuľovite usporiadaných vrstvách - myslím, že u mňa v počte tri.
Tou najvrchnejšou (ktorá jediná je zjavná) by nás popísali naši bežní známi. Je zdrojom prvotných sympatií aj antipatií, na jej báze zastupujeme rolu v spoločnosti, prípadne v súkromnom šuflíku, do ktorého sme boli zaradení.
Určitým ľuďom dovolíme (na základe tajomných multifaktoriálnych medziľudských zákonitostí) túto vrchnú šupu olúpať a odhaliť vrstvu hlbšiu, živšiu a citlivejšiu (prípadne postupne ďalšie ešte hlbšie, ešte živšie a ešte citlivejšie vrstvy). Obsahuje väčšiu krásu, ale aj viac zakorenené bolesti a hlavne nedokonalosti. Mám pocit, že som sa zatiaľ v drtivej väčšine (ak nie v 100%) prípadov uspokojila s touto úrovňou - v domnení, že už ,,poznám".
Akosi však začínam cítiť to chvejúce sa jadro pod ňou. Viete, prečo sa tak trasie?? Ono túži byť odhalené... Oslobodené... Je to to jadro, v ktorom sú všetci ľudia dobrí. Ten božský potenciál, ktorý do nás Stvoriteľ vložil. Respektíve, na ktorý ako na základ naskladal všetko ostatné.
Ako sa k nemu dostať... Neviem, či je to v moci daného človeka, osobne sa na to necítim. Myslím, že preto sme tu jeden pre druhého - aby sme to v sebe navzájom "odomykali". Niečo mi našepkáva, snáď moje jadro, že by to mohlo ísť takto:
1) odvahou odkryť moje hĺbky pred tebou
2) skutočným prijatím tvojej druhej vrstvy ,,se vším všudy"
3) vôľou vidieť to Dobré pod všetkými tvojimi šupkami
Hm, to znie tak nekomplikovane...
A mala by som sa pohnúť na ďalší slajd!
Zajímavý podnět pro zamyšlení. Přeji víc takových "interslajdových" úvah...nebo raději ne?
Raději jo :-D Pán sa o skúšky beztak brilantne stará... tak som potom spokojná, že som ten čas strávila aj žitím a cítením :-)
Touha nechat se oloupat a olupovat druhé?Mě se zdá, že chlad z lidí bude překážkou.Toužíš po vřelých a srdečných lidech.V Čechách se zle hledají.Prý na jihu se častěji vyskytují.Já toužím být velmi vřelý člověk ale když náhodou zaregistruji své běžné chování k lidem,zjišťuji,že jsem studený čumák,jak ostatní.Trápí mě to,zkouším to měnit,znásilňovat svou povahu.I ty pokusy se snad u Boha počítají.
Niečo mi hovorí, že Otec určite nechce, aby si svoju povahu znásilňoval ! Možno len potrebujeme pochopiť, prečo určité tendencie prirodzene máme a niektoré nám tak bytostne chýbajú. Ver, že On dokáže jednak všetko využiť na dobré a jednak všetko požehnať, len to musíme pustiť zo svojich a vložiť do Jeho rúk... A byť otvorený tomu, aby to premieňal... Božie stvorenie je predsa dokonalé a On nezmysly nerobí... Tiež niektoré svoje črty nechápem a predpokladám, že každý jeden má niečo, čo mu na sebe vadí, ale stojí za to skúsiť to prijať a nebojovať sám so sebou (čo nie je to isté ako nebojovať proti hriechu - len v tom skúsme mať seba samého ako spojenca a nie ako ďalšieho protivníka).
Znie to ako hrozné frázy, čo? Len na vlastnej koži (či skôr duši) vidím a cítim, že to tak funguje! Žehnám+
Dominiko,snažit se být lepší,to není boj se sebou samým.Jen bych chtěl být jiný,otevřenější pro lidi kolem.
Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.